Mike

Múr

V jednom malom mestečku žilo krásne, 16 ročné dievča s blond vlasmi ktoré sa v žiare slnečných lúčov krásne trblietali a s hnedými hlbokými očami nádhernými ako dve perly. Jej červené pery pripomínali dve jemné lupene ruží. Jemná pokožka sa vynímala na krásnom tele s tenkými nôžkami a plochom brušku.
No po smrti jej najlepšej kamarátky si okolo seba vystavala hrubý múr.Stala sa vzduchom pre okolie. Nikto si ju nevšímal. Nemala priatelov, s rodičmi si nerozumela, a jej jediný spoločník bol jej škrečok Hammy. Na nikoho sa už neviazala lebo nechcela prežiť ďalšiu stratu. Cítila sa ako v hlbokej priekope v ktorej mala ostať navždy. Aj tam chcela ostať navždy lebo nechcela už byť šťastná. Topila sa v depresii a chcela byť utopená. Smrť bola jej jediným východiskom. A tak prežívala dni, týždne a mesiace v depresii a samote a čakala na smrť. Ale nedočkala sa. Dočkala sa niečoho iného, pre ňu nečakaného. Zásahu. Blesku. Prekvapenia. Oslobodenia. úsmevu. Niečoho veľmi zvláštneho. Tieto emócie v nej vzbudili hnedé strapaté vlasy, zelené oči s prenikavým pohľadom a oslnivý úsmev patriace krásnemu neznámemu chlapcovi.
„Ahoj, ja som Marco, som na tejto škole nový, ty si...", povedal neznámy a pritom sa na ňu stále usmieval. Taký krásny a úprimný úsmev som už 13 mesiacov nevidela.
„Ehm...Lussy.", povedala v prekvapení že sa jej niekto prihovoril.
„Noo teší ma, Lussy", povedal, a podal jej ruku. „Do konca prestávky ostáva asi 15 minút nemohla by si mi to tu zatiaľ poukazovať?", povedal s prosbou v očiach.
„Ale samozrejme." povedala dievčina ešte stále v šoku. Po skončení prestávky zistili, že majú spoločnú hodinu. Celú nasledujúcu hodinu z neho nemohla spustiť oči. Celé to bolo pre ňu nesmierne zvláštne. Popoludní sedeli spolu v parku a rozprávali sa. Dozvedela sa že pricestoval z Liverpoolu a presťahovali sa kvôli otcovej práci. V jeho spoločnosti sa cítila veľmi príjemne. Dokonca sa aj smiala. Konečne necítila tú prázdnotu a pre ňom zabudla na svoje trápenie. Takto sa priatelili celé týždne a Lussy cítila že keď je s ním, cíti sa príjemne a v bezpečí. Bol to pre ňu doposiaľ neznámy pocit. On sa cez ten hrubý múr dostal, zbúral ho. A takisto k nemu pociťovala istú náklonnosť. Raz v ten osudný večer keď spolu sedeli na brehu rieky jej Marco povedal tú osudnú vetu:
„Lussy, som do teba zamilovaný. Zamiloval som sa do teba od prvej chvíle ako som ťa zbadal. Prosím, ak ma miluješ, povedz mi to, a ak nie, dúfam že to neovplivní naše priateľstvo lebo ťa nechcem stratiť." Lussy celá v šoku mu úprimne odpovedala:
„Marco, už od začiatku si sa mi páčil. To ty si ma zachránil, ty si ma rozveselil, vrátil si mi život a zbúral si múr ktorý som okolo seba vystavala. Milujem ťa z celého srdca." A vtedy sa pobozkali. No nebol to len taký obyčajný bozk. Bol plný lásky, nežnosti a spútanosti. Tak tam sedeli vo vzájomnom objatí a nevnímali čas okolo nich.


Komentáře k článku



Vložte komentář


Jméno (požadováno)

Web

Příspěvek (požadováno)


Kolik dní má týden: (požadováno)

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok